Tejto mamičke zavolal riaditeľ zo školy jej 15-ročnej dcérky, s tým že zbila chlapca: To, ako zareagovala, všetkých prekvapilo!

Čo je dobré, čo zlé a kedy účel svätí prostriedky, je často ťažké posúdiť. Niekedy si však krajné situácie pýtajú zvláštne spôsoby riešenia.

Hoci využívanie fyzického násilia nie je akceptovateľné, toto dievča si vďaka ignorovania zo strany učiteľov nevedela inak pomôcť.

Škola vnímala len ublíženie na zdraví, a tak neskôr zavolali do školy matku tohto dievčaťa.

Tu je celý priebeh prerozprávaný samotnou matkou:

(Som zdravotná sestra na pohotovosti. Mobily nemáme povolené, musíme si ich teda nechávať v skrinkách.

Zavolali ma, že na súkromnej ​​linke pohotovosti mám telefonát.)

Telefón: „Tu je učiteľ zo školy. V škole sa stal incident, do ktorého bola zapojená vaša dcéra. Prosíme vás, aby ste čo najrýchlejšie prišla do školy. “

Ja:Je chorá alebo zranená? Môže to počkať? Za dve hodiny končím v práci. “

Telefón: „Je to veľmi vážne, snažíme sa vám dovolať už 45 minút. Vaša dcéra udrela jedného zo žiakov. “

(Išla som teda do školy. V škole som bola zavedená do riaditeľne, kde ma už čakala triedna učiteľka, učiteľ z daného predmetu, riaditeľ, moja dcéra, chlapec s krvavým nosom a jeho rodičia.)




Triedna učiteľka: „Pani, aké milé od vás že ste sa KONEČNE rozhodla dostaviť!“

Ja:Prepáčte, ale veci na pohotovosti sa trochu vymykali z rúk. Poslednú hodinu som strávila zašívaním štyridsiatich stehov na sedemročnom chlapčekovi, ktorého jeho matka zmlátila naberačkou a následne som túto skutočnosť musela riešiť aj s policajtmi. Ospravedlňujem sa za to, že idem neskoro kvôli takej maličkosti. “ (Snažili sa nevyzerať zahanbene, a preto mi radšej vysvetlili, čo sa stalo. Chlapec sa hral s podprsenkou mojej dcéry a ona mu za to vrazila. Všetci sa tvárili, že sú viac naštvaní na moju dcéru ako na toho chlapca)

Ja: „Aha, takže sa chcete opýtať, či plánujem na tohto chlapca podať trestné oznámené za sexuálne obťažovanie, a tiež na školu, za to, že takéto správanie povoľuje?“

(Po tom, ako som spomenula sexuálne obťažovanie, sa všetci začali krútiť a začali hovoriť naraz.)

Učiteľ: „Nemyslím si, že to bolo tak vážne.“

Triedna učiteľka: „Zase to nepreháňajme.“

Riaditeľ:Myslím, že ste zle pochopili, čo sa vlastne stalo.“

(Mama toho chlapca začne plakať. Otáčam sa k svojej dcére, aby som počula jej stranu príbehu.)

Dcéra:Stále mi naťahoval rozopínanie na podprsenke. Povedala som mu, nech prestane. On však neprestal, tak som to povedala pánovi učiteľovi.

Ten mi povedal, nech to jednoducho ignorujem. Ten chlapec to urobil znova a tým mi rozopol podprsenku, tak som mu vrazila. Až vtedy konečne prestal. “

(Otočím sa na učiteľa.)

Ja: „Toto mu dovolíte? Prečo ste ho nezastavili? Poďte sem, nech sa vám dotknem rozkroku. “

Učiteľ: „Čo?! Nie! “

Ja: „Príde vám to nemiestne? Alebo choďte a začnite sa hrať s podprsenkou pani triednej učiteľke, alebo s podprsenkou chlapcovej mamy či mojou. Myslíte si, že je to zábava len preto, že sú to decká? “




Triedna učiteľka: „Bez urážky, pani, ale to nič nemení na tom, že vaša dcéra použila násilie na spolužiakovi.“

Ja:Nie, bránila sa proti sexuálnemu obťažovaniu od spolužiaka. Len sa na nich pozrite. On má skoro 180 centimetrov a okolo 70 kíl. Ona má 150 centimetrov a asi 40 kíl. Ako dlho sa ním mala nechať obťažovať? Ak by to povolaná osoba zastavila, nemuselo by sa stať, že jej podprsenku potiahne tak silno, až sa rozopne. “

(Chlapcova matka stále plače, otec vyzerá naštvane a zahanbene. Učiteľ sa mi odmieta pozrieť do očí. Pozerám sa teda na riaditeľa.)

Ja: „Beriem svoju dcéru domov. Myslím si, že chlapec sa poučil. Dúfam, že toto sa už nikdy nestane. Nielen mojej dcére, ale ani žiadnemu inému dievčaťu na tejto škole. Nedovolili by ste, aby to urobil zamestnankyni školy a úprimne nedokážem pochopiť, ako ste teda prišli na to, že keď to urobí pätnásťročnému dievčaťu, tak je to v pohode.

Nemyslite si, že tento incident nebudem ďalej riešiť. A ty, (otočila som sa k tomu chlapcovi), ak sa EŠTE RAZ dotkneš mojej dcéry, nechám ťa zatknúť za sexuálne obťažovanie. Rozumieš mi? “

(Bola som taká nahnevaná, že som vzala všetky veci mojej dcéry a odišla. Tento incident som začala riešiť s viacerými inštitúciami, ktoré majú dohliadať na podobné udalosti na školách.
Všetkých to pobúrilo a bola som ubezpečená, že táto udalosť bude prešetrená. Moja dcéra bola na daný predmet preložená do inej triedy, preč od toho chlapca, a tiež od daného učiteľa.)

Ako by ste sa zachovali vy ako matka? Tolerovali by ste to, alebo sa svojej dcérky zastali? Dajte nám vedieť v komentároch!

Za nás v redakcií si myslíme, že matka dala chlapcovi, aj dospelým poriadnu lekciu, ktorú si zaslúžili!

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho so svojimi priateľmi.

Ak sa Vám článok páčil alebo ste sa dozvedeli niečo nové zdieľajte ho, alebo podporte Like-om.

Čím viac zdieľaní, tým väčšia motivácia pre nás, písať dobré správy každý deň.

Napíšte nám komentár! Vaše názory sú vítane.