Rodičia o tom, že ich syn má autizmus, dlho nevedeli. Začal sa prejavovať až v dvoch rokoch. To, čo robil ich syn Jack sa rodičom nezdalo „normálne“ a rozhodli sa pre vyšetrenie u lekára.
Jeho rodičom sa toto správanie nezdalo úplne normálne, preto sa rozhodli pre lekárske vyšetrenie. Ako to vyzeralo? U každého dieťaťa s autizmom inak. U neho to bolo – nereagovanie na meno, znervóznel aj pri najmenšej zmene rutiny, nesamostatný, ale vynikal v matematike a miluje čísla a mnoho ďalšieho…
Odpoveď lekárov bola jednoduchá, ich syn má autizmus. Diagnózy sa rodičia najskôr zľakli, nie toho, že je ich syn autista, ale spôsobu, ako budú spoločne vychádzať a žiť. Postupom času, niekoľko mesiacov, sa im podarilo nastaviť denný program, ktorý všetkým vyhovoval.
Správanie a prejavy sú u každého dieťaťa s poruchou autistického spektra značne rôznorodé, menia sa s vývojom dieťaťa. Spektrum prejavov je veľmi široké – od detí, ktoré nehovoria vôbec, po deti, ktorých vyjadrovacie schopnosti sú nadpriemerné.
Aj prejavy v sociálnom správaní môžu byť značne odlišné. Niektoré deti s autizmom sa ľudí stránia, iné sú naopak v sociálnom kontakte neprimerane aktívne.
Autizmus bol prvýkrát popísaný v roku 1943 americkým psychiatrom Leo Kannerom. Prevalencia výskytu autizmu v roku 1966 bola 4,5 prípadov na 10 000 detí. V roku 1992 počet prípadov autizmu vzrástol na 19 detí z 10 000 detí. Podľa výskumu CDC (Centers for Disease Control and Preventiv) z roku 2010 je prevalencia výskytu autizmu 0,9 %, čo znamená, že každé 110. dieťa trpí nejakou poruchou autistického spektra.
V štyroch rokoch začal Jack chodiť do škôlky.
Tam nastali problémy – nemal veľa kamarátov, chýbal mu rozvrh, ktorého sa do tej doby držal, a veľa rodičov pre neho nemalo pochopenie. Ich deti sa na neho totiž doma sťažovali, ale nikto nevedel, že je Jack autista. Jedného dňa napísala Jackova mamička do škôlky e-mail, v ktorom rozoberala synovo správanie. Priala si taktiež, aby bol zverejnený a prístupný pre všetkých.
Chcela, aby sa ľudia takýchto diagnostík nebáli, naopak, aby vedeli, že jej syn nie je zlý človek, jeho hlava len chápe svet trochu inak.
„Píšem túto správu, aby ste vedeli, ako pracujeme s naším synom Jackom. Chcem, aby ste vedeli, aké je to žiť s dieťaťom, čo má autizmus. Roky pracujeme na zvládaní jeho autizmu. Hľadali sme rôzne možnosti a metódy, ako celú situáciu zvládnuť. Zjednávanie, sľubovanie a ustupovanie, to všetko muselo prebehnúť, aby sme mohli s Jackom žiť pod jednou strechou. Akékoľvek odchýlenie od programu sa mu nepáčilo a vedel to veľmi dobre dať na sebe poznať. Ani my sme to nemali jednoduché, človek nevie dopredu, ako bude dieťa reagovať. Žiadny lekár vám to nepovie.“
„Jedno popoludnie ku mne prišiel však môj syn s otázkou: ,Mami, čo je to autizmus?‘
„Nemôžete mu len tak povedať, to je to, čo máš ty. Musela som mu to vysvetliť trochu inak.
Začala som sa o tom s ním rozprávať, viem totiž, že nemá rád, keď niečo vysvetľujem a on vyzerá ako ten menej múdry. Rozprávali sme sa o tom, ako mu od mala išlo čítanie a prepisovanie. Akým spôsobom vedel dobre počítať. Prečo dokázal rozlúštiť azbuku.
Čo bol dôvod, že sa nedokázal sústrediť na veci, ktoré mu poručili ostatní robiť. To všetko mal vo svojej hlave, tak sa mu to jednoducho javilo. On sám za to nemohol. Vždy neznášal zvuky, boli pre neho príliš hlasné. Kúpanie bolo jeho nočnou morou.
Má isté pohyby, ktoré robí, keď sa potrebuje upokojiť. Zhruba takto prebehla naša diskusia. Jack sa pri tom celý ten čas usmieval, až z neho nakoniec vypadla otázka:
,A som ja autista?‘ Odpovedala som mu, že nie. On je jednoducho iba Jack, ktorý má autizmus. S touto odpoveďou bol spokojný, objal ma a odišiel. Chcem, aby táto správa všetkým pomohla. Nemusíte nás ľutovať, pre nás je to už zabehnutá rutina, len si prajem trochu pochopenia pre môjho syna.“
Týmto celá správa skončila. Rodičia následne chodili za Jackovou mamičkou a ospravedlňovali sa, že si o jej synovi mysleli, aký je nevychovaný a zlý. Ona si z toho ťažkú hlavu nerobila, nemala dôvod. Svojho syna milovala a vedela, čo spôsobuje to, že je taký, aký je.
Páčil sa vám náš článok? Zdieľajte ho so svojimi priateľmi a potešte ich správami z redakcie pekných novín!
